História

Prvá zmienka o Jarku sa nachádza v tzv. "druhej Zoborskej listine" z roku 1113 napísanej v koži, na 51 riadkoch po latinsky. V 9. a v 10. riadku sa píše o obci Ireg, hraničiacej s močenským chotárom, ktorý bol vtedy majetkom zoborského opátstva. Jarok, obecný chotár, boli v tej dobe pravdepodobne ktorý bol vtedy majetkom zoborského opátstva. Jarok, obecný chotár, boli v tej dobe pravdepodobne kráľovským majetkom, pretože v roku 1349 daroval kráľ Ľudovít I. majetok Ireg vtedajšiemu významnému štátnikovi palatínovi uhorského kráľovstva, Mikulášovi Konthovi.

V roku 1363 došlo s kráľovským súhlasom k zámene majetkov. Mikuláš Konth dostáva od kráľa nové panstvo a hrad Hlohovec. Zároveň daruje Ireg nitrianskemu biskupovi. A tak je od roku 1363 história našej obce natrvalo spätá s históriou nitrianskeho biskupstva.

Majetok Jarok /obec i chotár/ boli zo začiatku osobným vlastníctvom nitrianskych biskupov a to až do roku 1644, keď ho biskup Ján Telegdy daroval ako osobný majetokdo kmeňového majetku nitrianskeho biskupstva. Od toho času patril Jarok trvale do správy biskupského panstva, do oficialu Močenok.

V 16. storočí prepadli Uhorsko Turci. Po víťaznej vojne pri Moháči v roku 1526 mali takmer na 150 rokov otvorenú cestu do Uhorska. V Uhorsku zavládol neporiadok. Šľachta zaberala aj cirkevné majetky. Tak sa v roku 1530 zmocnil na niekoľko rokov biskupského majetku, teda aj obce Jarok, nitriansky hradný kapitán Valent Török.

Ten ho ale po niekoľkých rokoch v roku 1534 draho predal veľmožovi Alexiusovi Turzovi. Turzo dostal do správy aj celé biskupstvo s majetkami. O niekoľko rokov Turzo zomrel. Po jeho smrti zdedila majetok jeho manželka – vdova. Avšak hneď na to v roku 1544 ju vyzval kráľ Ferdinand, aby vrátila majetky aj s hradom a so všetkými zásobami nitrianskemu biskupstvu, čo sa zakrátko aj uskutočnilo.

Do uvedeného časového obdobia spadajú aj viaceré katastrofálne udalosti. Sú to predovšetkým turecké vpády do našich krajín a tiež protiturecké vojny. Tieto udalosti mali zlý dopad aj na vidiecke obyvateľstvo. V roku 1599 sa turecké vojsko v počte okolo 10 000 mužov usadilo takmer na 6 mesiacov pri obci Urmín (Mojmírovce). Ďalšie vojsko pod velením bašu Ghási Huseina tiahlo na Nitru. Po dobytí Nitrianskeho hradu tu zostali turecké vojská po celý rok a sústavne robili lúpežné nájazdy po šírom okolí. Vtedy nebol ušetrený ani Jarok. Obec bola Turkami napadnutá a vypálená v roku 1601. Mnohí obyvatelia boli zavraždení alebo odvlečení. Šťastie mali tí, ktorým sa podarilo utiecť a skryť sa.

Niekoľko ďalších dôležitých faktov týkajúcich sa ďalšieho vývoja našej obce:

V roku 1607 prebehla reorganizácia cirkevných majetkov. Obce boli zadelené do územných celkov, tzv. oficialov. Jedným z nich sa stal i Močenok, do ktorého bol začlenený aj biskupský majetok Jarok.
V roku 1782 bola založená povinná evidencia majetkov v pozemkovej knihe na Okresnom súde v Nitre.
Po zrušení poddanstva v roku 1848 sa zrušila aj urbárska poddanosť sedliakov, ktorí sa stali z časti vlastníkmi tej panskej pôdy, na ktorej predtým pracovali.
Po prvej svetovej vojne, v rokoch 1920 – 1926, bola časť biskupskej pôdy rozparcelovaná do užívania, alebo vlastníctva bývalým sluhom a robotníkom.
V roku 1948 prebehla konfiškácia cirkevných majetkov. Pozemky nitrianskeho biskupstva v Jarku prevzali do správy Štátne majetky v Nitre.